Testovanie

Prvé osídlenie

Staršia odborná literatúra uvádza na území obce sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej (1250 – 700 pnl) Údaj môže byť správny, keď uvážime, že na území susedných                               máme hojne doložený archeologický materiál z tohto obdobia. Na Temene Haškovej (732 mnm) sa našli nepatrné zvyšky osídlenia zo staršej doby železnej (700 – 400 pnl), a to črep neskorohalštadského rázu a kus železne strusky (nález z roku 1953) Oveľa bohatší je nález z roku 1961. V Haškovej, v úžľabine na severovýchodnej strane temena, sa našlo veľa keramických črepov z doby laténskej (koniec 1. storočia pnl) Ide o sídlisko ľudu púchovskej kultúry. Predpokladá sa, že bolo vybudované v čase pred nájazdmi germánskych kmeňov na rozhraní letopočtov. Medzi úlomkami nádob, zreteľne vyrobených ručne, našli sa aj črepy nádob vytočených na hrnčiarskom kruhu, čo znamená, že mohlo ísť o významnejšiu osadu. Skýtsko-halštadská keramika z nálezu dokazuje prítomnosť strážcov severovýchodných, strategicky dôležitých príchodov na územie severozápadného Slovenska. Svedčí to súčasne o tom, že tento kraj ovládli oni. Išlo veľmi pravdepodobne o pozorovateľňu, schopnú odovzdávať signály iným výšinným sídliskám na Vršatci i v Lednici a tým aj územiu, rozkladajúcemu sa pri rieke Váh. Nález kúska železnej strusky nepriamo vypovedá o možnosti ťažby i spracovania železnej rudy už v dobe rímskej. Pokusy o jej ťažbu sú nám známe aj z novoveku. Stopy osídlenia zároveň dokazujú, že aj v týchto dobách vidla Červenokamenskou dolinou cesta z Pobaltia a Poodria na stredné Považie. bola síce nepohodlnejšia ako obdobna cesta vedúca cez Vlársky priesmyk, ale bola o niečo kratšia.