Kultúra

Kultúrny život v Červenom Kameni, ktorý nadväzuje na  tradície, zabezpečuje v súčasnosti hlavne  obecný úrad v spolupráci s kultúrnou komisiou. Podujatia sa realizujú nielen v kultúrnom dome, ale aj v základnej škole a v areály futbalového ihriska. Zmyslom týchto podujatí je oboznámiť ľudí s červenokamenskými zvykmi, zblížiť ich, aby spoločne oslávili tieto zvyklosti.

Medzi tradičné podujatia, ktoré sa v obci organizujú patria Fašiangy (karneval, Fašiangová zabíjačka), Veľká noc, Pálenie ohňov na Ďura, Stavanie mája, Oslava dňa matiek, Deň detí, Posedenie s dôchodcami, Vítanie detí do života.

Kultúra a zvykoslovia
Život obyvateľov obce Červený Kameň bol v minulosti spätý s množstvom zvykov, obradov, či povier, z ktorých niektoré vďaka tradovaniu pretrvávajú až dodnes. Kultúrne či spoločenské diane v Červenom Kameni v uplynulých storočiach môžeme iba rekonštruovať. Toto dianie sa skladalo zo zvykov a obyčají, ľudovej piesne a inej slovesnosti, odievania, hrdého vystupovania, zodpovednosti k rodine a vrchnosti. Veľmi zaujímavá v tejto súvislosti je tradícia, zachovaná v ústnom podaní.

Fašiangy
Symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia, také boli  fašiangy v minulosti a v redukovanej podobe sa zachovávajú dodnes. Fašiangové obdobie sa začína už v  čase od Troch kráľov a trvá do Popolcovej stredy. Je obdobím prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu.

Fašiangy,Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožuška zima mu bude.

Zvykom je, že sobotu hrá dychová hudba a mládenci so šabľou a dievčatá s košom chodia po dedine a pristavia sa pri každom dome. Pritom spievajú:

Pod šable, pod šable aj pod obušky,
všetko mi berieme aj plané hrušky.
Hentam nám nedali, tuto nám dajú,
komára zabili, slaninu majú.

Muzikanti zahrajú a mládenci vykrútia gazdinú i dievku. Za to dostanú odmenu, napr. slaninu, vajcia, peniaze, šišky a poberú sa ďalej. Keď vytancujú celú dedinu, zoradia sa do sprievodu a so spevom idú do kultúrneho domu, kde večer pokračuje tanečná zábava.
V utorok dopoludnia chodia ešte pod šable, ak nestihli pochodiť všetky domy. Popoludní ide celou dedinou sprievod. Začína sa na hornom konci a končí pred kultúrnym domom. Ak sa počas fašiangového obdobia žiadny chlapec neoženil, tak starí mládenci na posmech celej dediny a na hanbu sebe ťahajú vŕbu. Počas cesty by nemali dostať žiadne občerstvenie. Môžu sa napiť iba vody pri napájadle. Ale toto pravidlo málokedy dodržia. Vŕba symbolizovala príchod jari a smutnú dievku, ktorá kvôli takýmto nanič chlapom ostala na ocot. Za nimi kráča osamotená nevesta, aby im pripomínala, čo je príčinou ich údelu. V sprievode kráčajú taktiež fašiangári preoblečení za rôzne masky, ako sú napríklad žandár, blázon, krava, kôň, hasiči.

Do kroku im vyhrávajú muzikanti.  Pri príchode do kultúrneho domu pokračuje tanečná zábava až do polnoci. Pred polnocou potom nasleduje pochovávanie basy. Starí mládenci nesú prázdnu rakvu, za ktorou kráča nevesta, masky ako sú: kňaz, organista, smrtka, blázon a pod. Niekoľkokrát prejdú okolo sály, pričom organista pokropí prítomných v sále WC kefou. Rakvu položia pred pódium. Muzikanti  im podajú basu, ktorú vložia do rakvy. Kňaz začne s obradom pochovávania, čo symbolizuje koniec zábav  a začiatok pôstu. Spieva o tom, ako bude musieť 40 dní odpočívať. Potom ospieva všetky neresti, ktoré sa počas roka stali v dedine. Nakoniec prikryjú basu a plačúci sprievod odchádza s basou von.

Fašiangy r.1948

  Fašiangy r.2008

Jarné tradície
Na Zelený štvrtok sa v kostole zaväzovali zvony na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista. V tento deň chodili po dedine deti s rapkáčmi a robili hluk, aby tak vyhnali z dediny zlé sily. K Veľkému piatku sa viazal prísny pôst. Na Bielu sobotu ráno sa po omši rozväzovali zvony. Pri prvom zvonení sa ľudia bežali umyť do potoka, aby boli zdraví. Na nedeľnú rannú bohoslužbu sa nosili potraviny na posvätenie, ktoré sa po príchode z omše obradne konzumovali. Na prestretom stole nesmel chýbať sladký koláč s hrozienkami, k nemu šunka a chren.

Veľká noc
Ako všade inde i u nás zachováva tradícia oblievanie dievčat. No nie je oblievačka ako oblievačka. Tunajším mládencom nestačilo oblievanie vedrom, vtiahnutie dievky pod studňu či do potoka, ale vozili so sebou i vozík, na ktorom mali parák a koryto. Vytiahli dievku, vložili do koryta a zaliali vedrom studenej vody, lebo v paráku sa nestačila ohriať. Mnohokrát im pod ním aj oheň vyhasol. Za kúpačku im boli odmenou maľované vajíčka.

Pálenie ohňov na Ďura
24. apríla na Ďura sa pálili ohne. Po dohorení vatry mládenci nechodili ihneď domov. Neskoro v noci, keď ľudia spali zvykli zavliekať bránky, psie búdy aj so psami, koňa na rezanie dreva, vozy s kolesami. Avšak iba tam, kde majú dievku. Vyvliekali ich na jabloň či hrušku.

Stavanie májov
Mládenci stavajú dievkam po dedine máje.Nakoľko je dievčat veľa a nestihnú ho postaviť každej, preto stavajú máj na Červenej skale.



Letné tradície

Dožinky

Dožinky sú slávnosť na ukončenie žatvy. Slávnosť zahŕňa odváženie posledného snopu z poľa, predanie dožinkového venca a prianie (vinšovanie) hospodárovi. Potom nasleduje hostina s hudbou a tancom. Prvé dožinky boli v roku 1937 na Hankovom. Poriadal ich roľník Ján Monček, ktorý zložil množstvo pesničiek a taktiež založil ľudový súbor v Červenom Kameni.

Gazda náš, gazda náš,
dajže nám oldomáš,
dajže nám ho z lásky,
zbierali sme klásky.

Gazdiná, gazdiná,
čos nám navarila,
že si tak zavčasu
z poľa uchodila.

Navarila som vám,
dobreho hriateho,
aby ste spievali
do rána bieleho

Jarné tradície

Trasenie plotov na Ondreja

Ku dňu Ondreja sa viazali ľúbostné čary, pomocou ktorých dievčatá zisťovali informácie o budúcom manželovi. Bývalo zvykom, že na Ondreja dievky chodievali ploty triasť. Kde bol slobodný mládenec Ondrej. Pri trasení hovorili:

Plote, plote trasem ťa,
svätý Ondrej prosím ťa,
daj mi tejto noci znať,
ským ja budem pred oltárom stáť.

Potom nesmela s nikým prehovoriť, pokiaľ nezaspala. V noci sa jej malo prisniť o mládencovi, ktorý mal byť jej manželom.

Páračky
Keď sa skončili práce na poliach a prišli dlhé jesenné večere, znášala sa vždy časť odkladaného peria z komory či pôjda do izby, kde sa stretávali ženy a dievky. Do izby priniesli v hrnci perie a na stôl rozprestreli len toľko, koľko ho mohli za večer zvládnuť popárať. Pokiaľ by nejaké perie zostalo do druhého dňa, znamenalo by to, že by sa gazdinke nepodarili húsatká. Zvyšné páperie sa nesmelo hádzať do pece, pretože by boli husi chudé. Nesmeli sa ani hádzať za vráta, pretože by sa husi nezdržiavali doma. Páperie sa dávalo na jednu hromadu, to aby sa vraj húsatá držali v kŕdli. Ženu, ktorá by prekročila páperie, by začali bolieť zuby a hlava.

Páralo sa každý deň okrem soboty. Páranie peria v sobotu neveštilo nič dobrého. Týkalo sa to povier o chove husí, ale tiež sa vraj pri sobotňajšom páraní rozmnožilo veľa dotieravých múch v obydlí.

Pri práci si rozprávali rozprávky, povesti, rôzne príhody a hádanky, aby práca lepšie ubiehala. Posledný večer párania tej páračke peria, ktorej zostalo v ruke posledné pierko, všetci hovorili “pápernica” a toto označenie jej obyčajne zostalo až do ďalších páračiek. Súčasťou tohto dňa bola malá hostina (homola), ktorú vystrojila gazdiná ako poďakovanie za vykonanú prácu.

Katarína (25. November)

V tento deň sa tradujú katarínske tanečné zábavy, posledné pred prichádzajúcou dobou adventu, ktorá zakazovala tanec, spev a zábavu. Preto sa všetci snažili si tento posledný večer radovánok náležite užiť a obyčajne tancovačky trvali až do bieleho rána. Ženy platili muzikantom za hudbu a svojim partnerom výdaje, pripravovali občerstvenie a pri tancovačke si sami vyberali, s kým budú tancovať. Len o polnoci sa vyhlasovala pánska volenka. Dievčatá dávali svojim tanečníkom malé darčeky, väčšinou išlo o slávnostné pečivo.
V deň sviatku svätej Kataríny sa nesmelo pracovať s ničím, čo malo koleso, preto sa v tento deň nemlelo v mlynoch, ani sa nepriadlo na kolovrátkoch.

Mikuláš

Partia mládencov preoblečená za Mikuláša, čertov, žida a anjela chodili do domov, kde ich pozvali. Deťom rozdávali cukríky. Dievky, ktoré prichytili načiernili a vyšibali brezovcom. Najbližšiu nedeľu sa poriadali mikulášske večierky pre deti. Po šiestej hodine bol večierok pre dospelých. Susedia i kamaráti si posielali veci, ktoré našli počas roka niekde zabudnuté alebo nejaké pozornosti len tak pre zábavu. Mikuláš každému pripomenul spevom kde sa tieto veci našli, kto ich poslal, pričom sa všetci dobre zabávali a nikto sa neurazil. V roku 1958 ospieval aké zmeny sa stali v dedine – o výstavbe domov, požiarnej zbrojnice, o krádeži dosiek pri stavbe, o cestách dedinských mládencov do susednej dediny Vršatské Podhradie.

Na stave bol vraj plas malý,
preto ste ich hore dali,
tam kde bola ich zelnica,
tam vraj stavia sa zbrojnica

Holá, holá ako trieska,
veď tam skape každá doska,
doska sa tam lacno kúpi,
to berie ten, kto je hlúpy.

Huja, huja, huja, huja milá frajerka moja,
chlapci takto hlásky ladia,
chodievajú do pohradia,
huja, huja, huja, hujaja, frajerenka voňavá

Lucia

Na Luciu dievčence písali 12 lístkov s menami chlapcov a na jeden z nich napísali neznámy. Každý deň sa jeden spálil. Pri štedrej večeri otvorili posledný a meno, aké tam bolo mal byť muž dievky. Taktiež sa urezala vetvička z čerešne. Ak do Štedrého dňa vykvitla , tak by sa mala dievka do roka vydať. Chlapci robili stolček a každý deň museli niečo na ňom urobiť. Na Štedrý večer si ho zobrali na polnočnú omšu so sebou a opreli sa oň. Potom mali vidieť tancovať strigy okolo oltára. Keď išli z kostola, tak rýchlo utekali, lebo ich vraj strigy naháňali. Aby ich nechytili, sypali za sebou mak alebo odhodili stolček. Na Luciu chodili tri ženy – Lucia, anjel, cigaňa, ktorá vymetala sporák husacím krídlom. Najprv vyčiernila gazdinú a potom i ostatných pre šťastie. Lucia dáva deťom sladkosti.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Back to Top ↑
  • Oznamy obecného úradu

    zo dňa 29.4.2017
    Stavanie mája na Červenej skale sa bude konať 1.5.2017 cca o 17:00hod

    zo dňa 23.1.2017
    Aktuálne informácie o lyžiarskom vleku SKI- KOŠOVÁ a jeho prevádzke najdete na:
    http://www.cervenykamen.sk/organizacie-a-kluby/klub-turistov
    alebo Facebook: KST Červený Kameň – SKI-KOŠOVÁ

    zo dňa 21.7.2016
    Daň z nehnuteľnosti, daň za psa, poplatok za komunálny odpad a nájom za hrobové miesto je možné zaplatiť v úradných hodinách do pokladne obecného úradu. Zároveň oznamujeme, že nájom za hrobové miesta je možné zaplatiť iba do konca roka 2016.

    zo dňa 21.7.2016
    Vývoz Komunálneho odpadu v našej obci bude 25.7.2016

    zo dňa 15.7. 2016
    ZBER PLASTOV sa v našej obci uskutoční 19.7.2016

  • Najnovšie články

  • xxxxxxxxxxxx

  • Facebook

  • Časopis folklór