História

Názov obce
V období založenia sa obec uvádza ako Vereskö alebo Vereskew. V roku 1439 sa spomína ako “possesio seu willa Wewreskew” (majetok v držbe, pozemok alebo aj osada Wewreskew). V roku 1484 sa už stretávame z názvom Cherweny Kamen, v roku 1503 Czerwen Kamen. V roku 1683 má názov podobu Wöröskö, ale aj Čerenj Kamen. V roku 1808 máme k dispozícii hneď štyri podoby názvu Wöröskö, Wereskö, nemeckú verziu Rothenstein a Cžerwený Kámeň. V roku 1850 sa vyskytuje aj podoba Červeni – Kamen. V roku 1863 má názov podobu Wöröskö és Oroslánkö ( čo naznačovalo príslušnosť k panstvu Vršatec v minulosti). Názov Wöröskö sa používa aj v rokoch 1873 – 1782, no z roku 1880 máme aj názov Wörösk – Zapechova a z roku 1888 máme aj názov Zápehovavöröskö (naznačuje to existenciu najväčšej osady obce). Ako Wöröskö sa nazýva aj v období rokov 1892 – 1913. Od roku 1919 sa používa už len slovenský názov Červeňkameň, v roku 1920 Červený Kameň aj Červeňkameň. Súčasný názov sa definitívne ustálil v roku 1927 aj úradný názov obce.

Prvé osídlenie
Staršia odborná literatúra uvádza na území obce sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej (1250 – 700 pnl) Údaj môže byť správny, keď uvážime, že na území susedných Mikušoviec v lokalite Skalice máme hojne doložený archeologický materiál z tohto obdobia. Na Temene Haškovej (732 mnm) sa našli nepatrné zvyšky osídlenia zo staršej doby železnej (700 – 400 pnl), a to črep neskorohalštadského rázu a kus železne strusky (nález z roku 1953) Oveľa bohatší je nález z roku 1961. V Haškovej, v úžľabine na severovýchodnej strane temena, sa našlo veľa keramických črepov z doby laténskej (koniec 1. storočia pnl) Ide o sídlisko ľudu púchovskej kultúry. Predpokladá sa, že bolo vybudované v čase pred nájazdmi germánskych kmeňov na rozhraní letopočtov. Medzi úlomkami nádob, zreteľne vyrobených ručne, našli sa aj črepy nádob vytočených na hrnčiarskom kruhu, čo znamená, že mohlo ísť o významnejšiu osadu. Skýtsko-halštadská keramika z nálezu dokazuje prítomnosť strážcov severovýchodných, strategicky dôležitých príchodov na územie severozápadného Slovenska. Svedčí to súčasne o tom, že tento kraj ovládli oni. Išlo veľmi pravdepodobne o pozorovateľňu, schopnú odovzdávať signály iným výšinným sídliskám na Vršatci i v Lednici a tým aj územiu, rozkladajúcemu sa pri rieke Váh. Nález kúska železnej strusky nepriamo vypovedá o možnosti ťažby i spracovania železnej rudy už v dobe rímskej. Pokusy o jej ťažbu sú nám známe aj z novoveku. Stopy osídlenia zároveň dokazujú, že aj v týchto dobách vidla Červenokamenskou dolinou cesta z Pobaltia a Poodria na stredné Považie. bola síce nepohodlnejšia ako obdobna cesta vedúca cez Vlársky priesmyk, ale bola o niečo kratšia.

Prvá písomná zmienka
Červený Kameň patrí k malému počtu slovenských obcí, o ktorých založení sa nám zachoval písomný doklad. Pre Červenokamenčanov je týmto výnimočným dokumentom listina, z ktorej úryvok prekladu z latinčiny znie takto: “My B.. titulom z Oroslankö.. keždému, že my sme dali a udelili istú horu a zem nášho zámku Horoslankij nazývaného.. túto lehotu dávame Milochovi a Mrtinovi, aby ju zaľudnili všetkými, ktorí v budúcnosti tam prídu a tam sa usadia. Keď ktokoľvek a akéhokoľvek stavu túto usadlosť, čiže horu Vereskö zvanu, slobodne nech príde a bezpečne nech sa v nej združuje pod našou zvláštnou ochranou tak, že odo dňa príchodu až 16 rokov žiadnu zbierku a poplatkovú povinnosť ani nám, ani kastelánovi menovaného hradu nemusí dať, ani platiť. Po uplynutí 16 rokov od každého gruntu kúria pol marky ťažkej váhy kastelánovi menovaného hradu Oroslankö každoročne v troch lehotách musí dať, platiť a tiež v troch lehotách povinnej práce poskytnúť… Dané v Beluši v Kvetnú nedeľu roku pána tisíctristo päťdesiatehoštvrtého.

Zriaďovaciu listinu Červeného Kameňa objavil koncom 19. storočia v archíve panstva Pruské Jozef Chorényi, v tom čase dekan – farár pruštiansky, cirkevný historik. Prvýkrát o nej publikoval v Obzore nitrianskej župy čislo 31, a to článkom Dejiny červenokamenskej rímsko-katolíckej farnosti. Spomínaný archív sa pôvodne nachádzal v pruštianskom kaštieli, odkiaľ boli písomnosti asi v roku 1951 prevezené do Oblasnej pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Martine., neskôr do pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Trenčíne a napokon do Štátneho oblastného archívu v Bytči.
Originál dokumentu bol napísaný na pergamene a bol k nemu pripojený opis z roku 1552, ktorý mal vyhotoviť Mylady, vojvoda Bosny, kráľovský sudca.
V súčasnosti sa vo fonde Panstvo Pruské zakladajúca listina Červeného Kameňa nenachádza a pracovníci ŠOBA Bytča o jej osude nevedia nič.

14. storočie
Obec vznikla na základe šoltýskej kolonizácie v období vlády Ľudovíta I. Veľkého z rodu Anjou. Územie obce prislúchalo vtedajšiemu hradnému panstvu Vršatec, ktorého užívateľom bol Mikuláš Hedervári, syn Alexandra ,krajinského sudcu a prívrženca predchádzajúceho panovníka Karola Róberta z Anjou. V Uhorsku vládol relatívny pokoj. Územie Červeného Kameňa hraničilo s chotármi dedín Nedašov, Nedašova Lehota a Študlov, ktoré patrili moravskému panstvu z Brumova. Na slovenskej strane sa dotýkalo chotárov Vršatského Podhradia, Mikušoviec, Kvášova, Lednice i Zubáka.
Prvým majiteľom, Milošovi a Martinovi, bolo uložené, aby darovanú zem zaľudnili ďalšími kolonistami. Darcom či darovaním poverený bol kastelán hradu Vršatec, ktorého v listine reprezentuje iba písmeno B.., z čoho sa možno iba domnievať, že ide o Bogomera alebo jeho potomka. Pôvod prvých kolonistov je hypotetický. Mohli by pochádzať zo susedných obcí, ale aj zo vzdialenejších panstiev. O osudoch Červenokamencov v 15. a 16. storočí sa nám nezachovalo prakticky nič, archívne materiály sú zatiaľ neprehľadné a len ťažko dostupné. V portálnom súpise z roku 1598 sa uvádza, že v obci bolo 19 domov.

17 a 18. storočie
Toto obdobie nám dosť dobre zobrazuje Urbár hradného panstva Pruské z roku 1683. Červený Kameň je dedičným majetkom i s poddanými. Podľa tohto urbára bolo v obci 5 úplných usadlostí poddaných, 3 bydliská želiarov, 20 podželiarov, 29 vlastných poddaných a 15 želiarov. V období urbárneho súpisu sa v obci nachádzali 3 sýpky na obilie, ovocné záhrady a dva mlyny.
Podľa súpisu z 24. februára 1770 boli v Červenom Kameni obyvatelia rozdelení na kolonistov (poddaných), želiarov a podželiarov. Zachovala sa listina odpovedí, v ktorej poddaní Červeného Kameňa odpovedajú pánovi Františkovi Zimanymu na deväť otázok. Na otázku, aké urbáre sú a odkedy trvajú, dotazovaní odpovedali, že žiadny urbár nemajú, ale robotu a poplatky však panstvu dávajú, a to podľa toho, ako i bolo kedysi prečítané. Jedna z otázok sa týkala úžitkov, osohov i škôd v obci. Poddaní odpovedali, že sa v chotári seje raž, žito (pšenica) a suržica (asi divá raž). Chotár vraj nie je rozdelený na troje polí, kto si čo trúfa, zaseje na svojej zemi, tam, kde leží pôda úhorom, zaseje sa stručnica (asi bôb). ďalej sú zeme využívané pasením lichvy. Vinohrady obec nemá. Pri domoch sú tiež rodiace stromy a kapustu pre svoju potrebu, ale chmelnice nemajú. Uhlia ani vápno sa v obci nepáli. Majú tiež močidlá na močenie konopí. V obci sú tri panské mlyny. Z furmanky nemajú žiadny osoh. Jediná škoda býva z prudkých dažďov, keď voda narobí na poliach jarky alebo ich zanáša.

19. storočie
V obci stále fungovali tri mlyny,a to na Kútku, Pod Hankovým a jeden priamo v dedine. Pod Okresinkou na hoenom konci bol hámor, v ktorom vyrábali lopaty, motyky a iné kovové náradie. Zanikol v polovici 19. storočia. V Červenom Kameni bola aj papiereň a tiež jednoduchá výrobňa soli – slajky.
K pozitívnemu vývoju v 2. polovici 19. storočia sa radí aj hospodárenie s lesmi, s čím súvisí aj spracovávanie dreva na pílach v Nebrovej a na Trokanovom.. Červonokamenskí muži sa najmä v jarnom období zaoberali splavovaním dreva, ktoré bolo takto dopravované až do Tuchyne.

Ku koncu toho istého storočia boli do obce privezené z Moravy prvé železné pluhy.
V roku 1886 bol v obci zriadený poštový úrad, ktorý však v roku 1901 zanikol, pretože vykazoval iba nepatrné zisky.

20. storočie
V roku 1907 bol v obci zriadený notariát. Do jeho obvodu prislúchali obce Mikušovce a Vršatské Podhradie. V 1. svetovej vojne padlo 36 červenokamenských mužov.
Poštová služba bola v obci obnovená v marci 1909. Išlo len o donášanie pošty z Pruského. V roku 1936 prejednáva obecné zastupiteľstvo v Červenom Kameni otázku zavedenia telefónu.V decembri 1937 sa prevádzka telefónu začala.
Dobrovoľný hasičský zbor v Červenom Kameni vznikol v roku 1923, jeho prvým veliteľom sa stal Štefan Majerech Hoštacký. Hasiči disponovali aj ručnou striekačkou. Prvú motorovú striekačku získali nákupom v roku 1935. V roku 1926 vznikla v obci Obecná knižnica. V roku 1931 bol pre knižnicu prenajatý priestor v bývalej rímsko-katolíckej škole. V roku 1930 bolo rozhodnuté obecnou radou o hradení potoka, pretože jarné prívaly vôd pôsobili na obec veľmi ničivo. Červený Kameň bol oslobodený 4. mája 1945.
Vo voľbách v roku 1946 získala DS 388 hlasov a KSS 135 hlasov.
Dominantnou spoločensko-ekonomickou organizáciou v obci po II. svetovej vojne sa stala Jednota – spotrebné družstvo. Jeho členovia v rokoch 1947 – 1949 vybudovali Družstevný kultúrny dom, ktorý slúžil divadelníkom, hudobníkom, tanečným zabávam a iným kultúrnym aktivitám.
Začiatkom rokov sa obec úplne elektrifikovala.
Koncom päťdesiatych rokov bola v Červenom Kameni vybudovaná telefónna ústredňa, na ktorú pripojili prvých šesť účastníkov. Verejná hovorňa bola zriadená na poštovom úrade.
Dlho očakávanú úpravu štátnej cesty realizovala Okresná správa ciest vyasfaltovaním starej prašnej cesty od križovatky pod Tuchyňou až po hranicu s Moravou. Koncom šesťdesiatych rokov sa uskutočnila prístavba kultúrneho domu.
V osemdesiatych rokov evidujeme tieto stavby: most k športovému ihrisku, lyžiarske vleky, nový potravinársky obchod Jednota, dom smútku na miestnom cintoríne.
V deväťdesiatych rokoch si Červenokamenčania vybudovali viacúčelový Dom športu pri futbalovom ihrisku. Najnáročnejšou akciou však bola plynofikácia obce.

História vzdelávania
Zásluhou iniciatívneho nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa vznikla v Červenom Kameni už v roku 1788 cirkevná, rímsko-katolícka škola. Vyučovalo sa najskôr na fare, potom v rôznych provizóriách. Až v roku 1874 bola postavená riadna školská budova. V roku 1927 bola štátnym nariadením zrušená, ale v roku 1939 už má opäť v názve rímsko-katolícka ľudová slovenská škola. Prvým učiteľom v Červenom Kameni bol duchovný Ladislav Abuda. Po ňom sa na škole vystriedali títo učitelia: Juraj Baláž (1800-20), Juraj Kubička (1820), Ján Janičina (1821), Jozef Juríček (1822-1832), Jozef Hrankay (1832-1834) František Nevoral (1834), Ondrej Holécius (1834-35), Juraj Klačko (1835-1838), Martin Cimboray (1838-1840), Tomáš Kvaššay (1840-42), Anton Habánik (1843-1847), Ján Miček, Jozef Kučera, Imrich Bardy, Alojz Špiták, Jozef Kresánek, Michal Gralovič, Anton Cimboray, Michal Visolajský, Ján Bízik st., Ján Bízik Ml., Jozef Barinka.
Samozrejmosťou bolo, že učitelia školy boli spravidla organistami a účinkovali s duchovnými na všetkých cirkevných úkonoch. Štátna škola v Červenom Kameni bola založená v roku 1895, v období silnejúceho maďarizačného tlaku, ktorý aj jej vtlačil túto tvár. Školské vyučovanie sa dialo poväčšine v budove majera pri pánskom mlyne (riadna školská budova i s bytom pre učiteľa bola postavená až v roku 1930). Prvým učiteľom štátnej školy bol Július Harray (1895-1897).
Od roku 1922 existovala v obci aj štátna ľudová hospodárska škola. Vyučovalo sa v nej v dvojročných kurzoch. Ako riaditelia tu boli postupne František Gašpar (1922-1937), Anton Vrba (1937-1939), Gustáv Anderle (1939-1940) a Ondrej Holúbek (1940-1947). V roku 1946 bola v Červenom Kameni otvorená aj štátna meštianska škola, jej prvým riaditeľom bol František Kurek a učitelia Kureková,, Kalapoš, Kalapošová a Ilko Zvarič.
V súčasnosti je v Červenom Kameni základná škola, v ktorej sa žiaci učia v spojených ročníkoch.

Kultúra
Kultúrne či spoločenské Diane v Červenom Kameni v uplynulých storočiach môžeme iba rekonštruovať. Toto dianie sa skladalo zo zvykov a a obyčají, ľudovej piesne a inej slovesnosti, odievania, hrdého vystupovania, zodpovednosti k rodine a vrchnosti. Veľmi zaujímavá v tejto súvislosti je tradícia, zachovaná v ústnom podaní, o tom, prečo obec vlastne vznikla. Vraj sa na majetku vršatského panstva čoraz viac množili prepadnutia kolíb a vinníci (zlodeji oviec a syra) pochádzali z lednického panstva. Ak chcel pán Vršatca zabrániť týmto škodám, založil na území, ktoré sa nazývalo Červený Kameň, osadu strážcov a ochrancov svojho majetku. Prvých takýchto odvážlivcov priviedol z Beluše.
Jazykovo patrí obyvateľstvo Červeného Kameňa do skupiny západoslovenských nárečí severných – hornotrenčianskych.

Divadlo
Dominantou kultúrneho diania v 20. storočí bolo divadelníctvo, spev a hudba. Spája sa najmä s menami ako Monček, Dohňanský, Jakúbek, Gašpar a ďalší, ktorých nositelia boli hlavnými iniciátormi osvetovej činnosti, ktorá napokon preslávila Červený Kameň po celom území našej krajiny. Stala sa predmetom záujmu výskumníkov na poli ľudovej kultúry takých osobností, akými boli Karol Plicka a Ondrej Demo.
Občania Červeného Kameňa sa divadlu začali venovať už roku 1916. Priviedol ich k nemu budúci učiteľ František Gašpar. Medzi prvých ochotníkov patrili Ján Monček, Mária Mončeková st., Mária Mončeková ml., Johan Feith, Ondrej Buček Janúš, Ľudovít Paholek, Ján Súdny, Učiteľ Ján Bízik a jeho syn Štefan Bízik. Prvé divadelné hry sa predvádzali v školskej triede, v ktorej upratali lavice a bolo zmontované javisko z fošní a dosák. Kulisy tvorili posteľné plachty, opona mala rozmer 4×2 metre. Hral sa predovšetkým F. Urbánek a J. G. Tajovský a hry sa uvádzali najmä na Veľkú noc alebo počas Vianoc.
V roku 1940 učiteľ Gustáv Anderle dal vybudovať v jednej školskej triede stále javisko s univerzálnymi kulisami a portálom. V roku 1942 bol už divadelný súbor Červeňan evidovaný v Matici slovenskej v Martine. Pod vedením riaditeľa školy Ondreja Holúbeka hrali divadelníci až šesť predstavení ročne. Zúčastnili sa niekoľkých súťaži v Puchove, kde väčšinou víťazili a raz súťažili až v Martine, kde skončili na 4. mieste.
V roku 1950 bola dokončená výstavba kultúrneho domu, kde si našlo miesto aj pevné javisko. V tom čase získalo červenokamenské divadlo ďalšieho skúseného režiséra v osobe učiteľa Rudolfa Činčalu, ktorý sa nebál siahnuť ani po hrách Moliéra, Bukovčana či Barč-Ivana. Dokonca si trúfol aj na operetu, vktorej účinkovala aj červenokamenská hudba.. Práve táto hra bola úspešná a uskutočnilo sa desať predstavení mimo obce.

Hudobné súbory
O prvých hudobníkoch z Červeného kameňa máme iba niekoľko sporadických správ. Je celkom isté, že Rómovia, ktorí žili v obci od začiatku 19. storočia, boli muzikálni. Správu o tom máme až z roku 1900, keď štyria Cigáni tvorili hudobnú skupinu Halgató, ktorá hrávala na muzikách a svadbách.
V dvadsiatych rokoch tu hralo niekoľko mužov na strunové i dychové nástroje, ale konkrétnejšie zloženie súboru nemáme k dispozícii. Viedol ho Matej Gašpar. O niekoľko rokov neskôr založil nový súbor Peter Mišún. Vie sa, že boli veľmi obľúbení nielen v dedine, ale aj v okolí.
V tridsiatych rokoch 20. storočia vznikla dokonca akási “džezová skupina”, ktorej harmonickým nástrojom bola heligónka. Viedol ju organista Johanides, ktorý neskôr nástrojovú skladbu orchestra doplnil dvoma saxofónmi a heligónku nahradila chromatická harmonika.
Po druhej svetovej vojne vznikal dychovka, ale keďže hudobníci mali o notách iba minimálne vedomosti, ujal sa hudobnej teórie vtedajší učiteľ organista Kalapoš a za kapelníka získali Vojtecha Strýčka z Lednických rovní. Kapela vystupovala na rôznych oslavách, dožinkách, cirkevných obradoch. Dychovka pôsobila v obci takmer pol storočia. V roku 1976 bola založená hudobná skupina AKORD, vedúcim skupiny bol Štefan Majerech. V roku 1992 skupina zrealizovala svoju prvú náhravku V tom Kameni. Do roku 2004 skupina natočila 15 CD a MG albumov.

Tanečný súbor Červeňan
Dychová hudba v Červenom Kameni inšpirovala aj vznik tanečného súboru Červeňan, ktorý v roku 1950 vyhral I. miesto na celoštátnej Súťaži tvorivosti mládeže v Brne. Predsedom hodnotiacej komisie bol Karel Plicka, veľký milovník slovenskej ľudovej kultúry.

Šport
Počiatky organizovanej telovýchovy v Červenom Kameni situujeme do začiatku päťdesiatych rokov, keď sa miestni nadšenci rozhodli pre budovanie futbalového ihriska. S jeho vybudovaním a otvorením sa začala písať i kronika organizovaného športu v obci. Nadšenie však schladilo združstevňovanie pôdy, potom socializácia a normalizácia až do roku 1971. Vtedy sa chlapi opäť podujali na zorganizovanie prvého futbalového mužstva a prihlásili sa aj do okresnej súťaže. Tak vznikla Jednota Červený Kameň. Prvé prehry boli niekedy až dvojciferné. V okresnej súťaži skončili síce Červenokamečania poslední, ale v roku 1974 sa v Suchej doline začalo stavať nové futbalové ihrisko, ktoré bolo pre tento dominantný šport novým impulzom. Ich najväčším úspechom bolo účinkovanie v II. triede. Súbežne s futbalistami sa začali prebúdzať aj vyznávači ďalších športov, etablovali sa šachisti, turisti, volejbalisti.

Kolektív autorov: ČERVENÝ KAMEŇ. Vydavateľstvo Ametyst 2004.


Back to Top ↑
  • Oznamy obecného úradu

    zo dňa 29.4.2017
    Stavanie mája na Červenej skale sa bude konať 1.5.2017 cca o 17:00hod

    zo dňa 23.1.2017
    Aktuálne informácie o lyžiarskom vleku SKI- KOŠOVÁ a jeho prevádzke najdete na:
    http://www.cervenykamen.sk/organizacie-a-kluby/klub-turistov
    alebo Facebook: KST Červený Kameň – SKI-KOŠOVÁ

    zo dňa 21.7.2016
    Daň z nehnuteľnosti, daň za psa, poplatok za komunálny odpad a nájom za hrobové miesto je možné zaplatiť v úradných hodinách do pokladne obecného úradu. Zároveň oznamujeme, že nájom za hrobové miesta je možné zaplatiť iba do konca roka 2016.

    zo dňa 21.7.2016
    Vývoz Komunálneho odpadu v našej obci bude 25.7.2016

    zo dňa 15.7. 2016
    ZBER PLASTOV sa v našej obci uskutoční 19.7.2016

  • Najnovšie články

  • xxxxxxxxxxxx

  • Facebook

  • Časopis folklór